Jeleň a jaguár

Jedného dňa potuloval jeleň po brehu rieky a povedal: – Žilo sa mi veru ťažko, túlal som sa sem a tam a nikdy som nemal strechu nad hlavou. Rád by som mal vlastný dom. Kde nájdem lepšie miesto, ako je toto? Tu budem stavať. – A odišiel.
Toho dňa povedal si jaguár: – Celý život som sa iba trápil a umáral. Nájdem si nejaké vhodné miesto, postavím si dom a usalaším sa v ňom.
Hľadal, hľadal, až prišiel na to isté miesto, ktoré si vybral jeleň. Tu sa zastavil a zvolal: – Aký krásny pozemok! Nikde nenájdem lepší. Tu si postavím dom. – A odišiel.
Jeleň sa vrátil na druhý deň a začal stavať dom. Bola to veľká lopota. Vysekal kríčie a stromčeky a zem pekne urovnal. Potom odišiel s tým, že sa vráti, keď bude môcť.
Na druhý deň prišiel jaguár, že začne stavať dom, a vidí – zem je už urovnaná. – Och! – riekol. – Boh mi pomáha! Aké šťastie! – Pokračoval teda v robote. Urobil dlážku, a keď sa zotmelo, odišiel.
Ráno prišiel jeleň, a tu vidí hotovú dlážku. Povedal: – Ach, aké šťastie, dozaista mi sám boh pomáha stavať dom! Aké šťastie! – Postavil steny a vrátil sa do lesa.
Na druhý deň prišiel znova jaguár a videl, že sú postavené steny.
– Ďakujem ti, bože! – poklonil sa a zhotovil strechu. Potom odišiel do lesa.
Keď sa jeleň vrátil, našiel hotovú strechu. Povedal: – Ďakujem ti, bože, za pomoc! – A z vďačnosti k bohu urobil v dome dve izby, jednu pre a druhú pre seba. Potom vošiel do svojej izby a ľahol si spať.
Tej noci znova prišiel jaguár. Keď uvidel dve izby, pomyslel si, že boh jednu vystaval pre neho a druhú pre seba. Vošiel do prázdnej izby a uložil sa spať.
Keď sa jeleň a jaguár ráno uvideli, dlho sa nezmohli na slovo. Až po hodnej chvíli sa jaguár začudovane opýtal: – To si mi ty pomáhal stavať?
Jeleň riekol: -Áno. A mne si pomáhal ty?
Jaguár povedal: – Áno. Keď sme už stavali tento dom spoločne, rozdeľme si ho.
Jeleň privolil a odvtedy bývali spoločne, jeden v jednej izbe, druhý v druhej.
Jedného dňa jaguár povedal: – Idem na poľovačku. Prinesiem čosi, teda prichystaj hrnce, vodu a drevo na oheň.
Odišiel do lesa a jeleň zatiaľ pripravil všetko na varenie.
Jaguár zabil v lese jeleňa a priniesol ho. Keď to videl jeleň, veľmi zosmutnel. Jaguár uvaril korisť, ale jeleň sa potravy ani nedotkol.
Keď sa jaguár navečeral, šli spať. Jeleň s hrôzou myslel na jaguárovu stravu a nemohol spať. Bál sa, že jaguár v noci príde a zje i jeho.
Ráno povedal jeleň jaguárovi: – Prichystaj hrnce, vodu a drevo. Idem na poľovačku.
Odišiel do lesa a zazrel tam iného jaguára, ako si brúsi pazúry na kôre stromu. Jeleň šiel ďalej, kým nenašiel mravčiara. Povedal mravčiarovi: – Tamten jaguár ťa mrzko ohováral.
Keď to mravčiar počul, veľmi sa nazlostil. Šiel za jaguárom, ticho sa k nemu prikradol, chmatol ho a zabil. Potom odišiel.
Jeleň vzal zabitého jaguára a odniesol ho domov. Hrnce, voda i drevo boli prichystané. Ale keď jaguár videl, čo jeleň priniesol, stratil chuť do jedla. Hoci jeleň mäso uvaril, jaguár nechcel ani kúštik.
Tej noci ani jeleň, ani jaguár nemohli spať. Jaguár sa bál, že jeleň príde a zožerie ho; jeleň sa bál, že ho príde zožrať jaguár. Noc sa im míňala veľmi pomaly. Napokon ich predsa začali obchádzať driemoty. Odrazu jeleňovi klipli oči a hlava mu klesla. Vtedy parohami udrel do steny a narobil lomoz.
Keď jaguár začul hrmot, precitol. Myslel si, že jeleň ide po neho, a od strachu zareval. Jeleň začul jaguárov vresk, zľakol sa, lebo sa nazdal, že ho jaguár už ide zožrať. Obidve zvieratá v tej chvíli skočili na nohy a vybehli do lesa, jeden jednou stranou, druhý druhou.
Od tých čias jaguár a jeleň nikdy spolu nebývali.