NOVÉ  NOVÉ

Základná škola s materskou školou Vlčany 1547

 

Nezabudni si pozrieť novú stránku RELAX v titule Zábava

Nájdeš tam hry mini - pexeso, piškvorky, aqua - hry,

zaujímavé maľovanie

 

 

 

 

   

 

 

Pohraj sa so žralokom           poslúcha tvoju myšku - vyskúšaj 

 

Zajac a korytnačka

 

 

Zajac bol ako všetci rodáci rýchly bežec a neraz si kvôli tomu doberal starú korytnačku. "Aká si pomalá", vzdychol vždy, keď sa korytnačka vliekla okolo neho, "nečudoval by som sa, keby si bola najpomalšie zviera na svete. Ty asi ani nevieš čo je to ponáhľať sa".
Korytnačka odvetila: "Myslím, že keby som musela, vedela by som sa pohybovať celkom rýchlo" a vyzerala celkom spokojne.
Zajac sa rozosmial :"To je dobré!" Chceš si to rozdať v pretekoch a poraziť ma?" Korytnačka chvíľu rozmýšľala a napokon povedala: " Áno, pretekajme a porazím ťa!". Preteky vzbudili medzi ostatnými veľký záujem. Všetky zvieratá sa v určený deň poschádzali, aby sa pozreli ako líška odštartuje tieto zaujímavé preteky.
Zajac nasadil na začiatku také tempo, že o chvíľu stratil všetkých z dohľadu. Čoskoro sa pred ním vynoril cieľ. Zrazu mu čosi prišlo na um a zastal." Počkám na korytnačku, kým sa chudera nedoplazí až sem a pred očami jej prebehnem cieľom"
A tak si sadol pod strom a čoskoro zaspal. Stará korytnačka zatiaľ pomaly ale húževnato kráčala vpred, prešla popri strome a zajacovi a napokon dorazila do cieľa. Zajaca zobudili až ovácie, ktorými ostatné zvieratá vítali korytnačku.

POUČENIE : Keď si vytrvalý, aj pomaly zájdeš do cieľa

O rybárovi a píšťalke

  

Jeden rybár, ktorý veľmi pekne hrával na píšťalke sa chcel stať muzikantom. Oveľa radšej vyhrával ako chytal ryby. Každý deň musel ísť k moru, hodiť siete a čakať že budú plné rýb.
Jedného dňa si povedal: „Každý vraví, že pekne hrám. Zahrám aj rybám, možno ich to zaujme, prídu a samé vyskáču na breh, nenarobím sa!“
Postavil sa na breh a hral na píšťalke celý deň. No beda, nič žiadne ryby neskákali na breh. K večeru znechutený hodil siete a keď ich vytiahol, boli plné rýb, ktoré sa v sieti trepali.
Rybár si povzdychol: „Keď som hral, ste netancovali, a teraz keď nehrám, tancujete všetky!“

POUČENIE : Keď chceme v niečom uspieť, musíme pracovať a nie zabávať sa

SLIEPKA, ČO ZNÁŠALA ZLATÉ VAJÍČKA


Nesmierne skúpy gazda choval na dvore sliepku, ktorá jedného dňa začala znášať zlaté vajíčka. Každý deň v kúte maštale pribudlo vajce z číreho zlata. Lakomému gazdovi to vŕtalo v hlave: "Ako to, že obyčajná sliepka znáša zlaté vajíčka? To nemôže byť len tak?!"
Každé ráno vybral z hniezda zlaté vajce, rukávom ho preleštil, aby sa pekne ligotalo, a doma v komôrke ho ukryl. Zlatých vajec mal už za košík, ale nikomu z nich nedal. Ani sliepke zrna neprisypal, aby sa jej odvďačil za nevšedný dar. Dokonca sa mu po čase vajíčok málilo.
"Tá sliepka v sebe skrýva isto poklad väčšej hodnoty", hútal skupáň, a tak si zmyslel, že skutočný poklad sa ukrýva v sliepkinom tele. Nevyčkal, kým mu sliepka naznáša ďalšie vajíčka, ale chytil ju a zabil.
Nech si však jej vnútro akokoľvek pozorne obzeral, nič zvláštne v nej nevidel. A tak sa sám o poklad pripravil, lebo zdroj zlata stratil.

POUČENIE : Lepší vrabec v hrsti ako holub na streche.
Dva králiky

 

Cestou – necestou, kríčim i bodliačím beží králik a za ním dva lovecké psy sa ženú.
Iný králik v tej chvíli práve hlavu vystrčil zo svojho podzemného brloha a na uháňajúceho kamaráta kričí:
„Hej, priateľu, stoj, zastav sa, čože sa ti stalo?“
Králik zastane, ledva dych lapá a kamarátovi v brlohu vysvetľuje, že ho dva vycvičené psy na králiky prenasledujú.
„Ako si na to prišiel, že sú vycvičené na králiky? Veď´ sú to prepeličiari!“
„Kdeže prepeličiari. Nijakí prepeličiari. Pravda taká je, že sú to psy vycvičené na králiky. Videl som ich veľmi dobre.“
„Čo to vravíš? Že ich poznáš?“
Kým sa králiky hlúpo škriepili, psy k nim dobehli a králikov oboch si v papuliach odniesli.

POUČENIE : Nezaoberaj sa detailmi, lebo zabudneš na podstatu veci.

Chorý jeleň

 

V krajine známej tým, že tam žilo veľa jeleňov, znenazdajky jeden z nich ochorel.
Uprostred lesa sa uložil na malej čistinke s čerstvou trávou a čakal, čo mu prinesie osud.
Veľmi zle sa cítil a tušil svoj koniec.
 Ostatné jelene sa o tom dopočuli a prichádzali za ním, aby ho poľutovali.
„Braček jelenček, cítiš sa veľmi zle? Čo ťa bolí najviac?“ neprestajne vyzvedali a ani na chvíľu ho nenechali na pokoji.
Očakávali, že sa skoro pominie a usadili sa v jeho revíri.
Ustavične sa ho čosi vypytovali.
Jelenček ich márne prosil: „Nechajte ma na pokoji. Chcem byť sám a umrieť pokojne.“
Jelene však neodchádzali, stále mu boli na blízku. A pri čakaní na jeho poslednú chvíľu všetku trávu navôkol spásli. Tak sa stalo, čo nik nečakal.
Jeleň síce zomrel, ale od hladu!

POUČENIE : Nemusí byť pomoc to, čo na prvý pohľad ako pomoc vyzerá.

Páv a bohyňa

 

 Vybral sa nespokojný páv ku chrámu posťažovať sa bohyni: „Spev, ktorým si ma obdarovala, je nepekný a škrekľavý, nikomu sa nepáči. Zato však spev, ktorým si obdarila toho malého, nepekného a chudučkého slávika, je taký hladký, že práve on každý rok jar víta.“
Bohyňa sa na páva nahnevala: „Ty žiarlivec jeden, ty máš byť predsa ticho! Vari závidíš slávikovi jeho hlas? Pozri sa na seba, do čoho som ťa zaodela. Máš perie nádherných farieb, korunku na hlave a prekrásny chvost. Príroda naozaj nepozná väčšieho parádnika!“Potom mu však pokojne vysvetlila:
„Nemôže mať každý všetko. Bohovia vás obdarili rôznymi vlastnosťami: jedni sú mocní, iní vynikajú veľkosťou. Orol má mocné krídla, havran predpovedá budúcnosť, vrana upozorňuje na nešťastie. A všetci sú so svojim hlasom spokojní. Prestaň nariekať! Inak ti za trest odoberiem krásne perie.“

POUČENIE : Aj v túžbach treba poznať hranice – nemožno mať všetko.